Katastroficky scenar:
Pise sa 14. januar 1999. Pomocou systemu NEAT instalovaneho v roku 1995 na vrchole Mt. Haleakala na Havajskom suostrovi, ktory sluzi na patranie po pre nas nebezpecnych asteroidoch, sa astronomom podarilo objavit novy asteroid kriziaci drahu Zeme okolo Slnka. Jeho priemer bol odhadnuty na 1 kilometer. Pomocou systemu NEAT tu uz bolo objavenych mnoho krizicov. Preto novy objav spociatku nikoho prilis nevzrusil. Situacia sa zacala menit po prvych prepoctoch drahy novoobjavenej planetky. Zistilo sa totiz, ze o 3 roky moze dojst k zrazke tohto asteroidu so Zemou. Takato sprava sa neda len tak zverejnit a preto bolo spravenych vela prepoctov pomocou najvykonnejsej vypoctovej techniky. Ved sa uz velakrat stalo, ze skupina vedcov vystupila pred verejnost s takouto strasidelnou spravou a vypocty ich kolegov tento predpoklad nepotvrdili. Ale cim viac to odbornici na medziplanetarnu hmotu prepocitavali, tym viac si boli isti, ze zrazka Zeme s touto asi kilometer velkou planetkou je velmi pravdepodobna. Na sto percent to teraz este nikto nevedel povedat, ved cas zrazky je este daleko a moze sa stat, ze vplyvom gravitacie ostatnych telies sa mierne zmeni draha asteroidu a ten Zem minie este v bezpecnej vzdialenosti. Nase merania polohy tiez nemuseli byt celkom presne. Ale situacia je aj tak nebezpecna a ludstvo teraz nemoze len tak necinne sediet a dufat, ze tento votrelec sa so Zemou predsalen nezrazi. O nebezpecenstve bolo treba informovat verejnost. Spravu oznamil na tlacovej konferencii v centrale vo Washingtone riaditel NASA a skupina vedcov, ktora prepocitavala drahu planetky. Este v ten isty den vystupil pred verejnost aj prezident Spojenych statov a aby predisiel hromadnej panike, tak vsetkych ubezpecil, ze katastrofe sa da predist a rokuje o tom s odbornikmi a s ostatnymi vladami. Hned po prezidentovi USA postupne vystupili pred verejnost aj prezidenti ostatnych krajin a tak isto sa pokusali ubezpecit svojich krajanov o tom, ze sa spolocne s ostatnymi krajinami pokusia urobyt vsetko preto, aby sa predislo katastrofe. Nastal cas pre medzinarodnu spolupracu. Uskutocnil sa bezpocet medzinarodnych vedeckych seminarov, kde sa diskutovalo o sposobe, akym by sa dal votrelec vyklonit z terajsej drahy. Tieto diskusie vysielala vacsina televiznych stanic v priamom prenose, vzrastol totiz o ne zaujem verejnosti. Neboli vsak vsetci ludia taki optimisticki. Vela ludi si zacalo uvedomovat blizku smrt a to ich motivovalo k tomu, aby este za tie tri roky urobili nieco, na co potom budu moct byt hrdi. Mnohi zas upadli do zufalstva a dali sa na alkohol a drogy. Neboli vsak ani vsetci odbornici taki optimisticki ako prezident, ked vyhlasil, ze "planetka na Zem stopercentne nedopadne, o to sa postarame". Na to, aby to tak vazne bolo bude musiet vsetko perfektne pracovat. Ked sa tato planetka predsa len zrazi so Zemou, tak po dopade vyvola nepredstavitelnu globalnu ekologicku katastrofu. Ved po dopade tohto telesa na suchu Zem ostane na mieste dopadu krater s priemerom niekolko kilometrov. Tak isto postihne cele okolie zemetrasenie dodnes este nevidanej intenzity a narazova vlna vzduchu zrovna so Zemou vsetko, co jej pride do cesty. Okolie dopadu do vzdialenosti niekolko sto, ci tisic kilometrov postihne sprska z krateru vyvrhnutej hmoty, ktora znici vsetko pod sebou. K tomu este mozeme pridat rozsiahle poziare, ktore pohltia vacsinu biomasy a k prachu, ktory rozviril samotny naraz, este sadze. Chemicke reakcie, podnietene letom projektilu zemskou atmosferou, sposobia globalny kysly dazd. Vo vzdialenosi niekolko sto kilometrov od miesta dopadu, by tuto katastrofu naisto nikto neprezil. Ale ani ostatni na tom nebudu ovela lepsie. Do atmosfery sa rozptyli obrovske mnozstvo prachovych ciastociek, ktore potom na dlhy cas zakryju Slnko a tym sposobia hladomor a smrt milionov ludi na celej Zemi. Je uplne jedno, ci by nasilnicky fragment dopadol na suchu Zem alebo do mora. Ked dopadne do mora, vyvola obrovske vlny tsunami, ktore sa postaraju o strasidelne spustosenie rozsiahlych uzemi. Okrem toho tak isto nastane uz spominana "nuklearna zima". Je to neuveritelne, ale aj pri kolizii na otvorenom mori mozu vznikat meteoricke kratery, aj ked projektil musi prekonat niekolko kilometrovu vrstvu vody. ludstvo by sa z tejto katastrofy spametavalo dlhe desatrocia a priroda starocia. Preto bolo treba konat rychlo, aby sa este dalo vyhnut zrazke. Po rychlom prediskutovani mnohych moznych sposobov vyklonenia votrelca z drahy padlo rozhodnutie. Vybral sa ten najistejsi sposob. K nasej zachrane bude vyuzita mnohymi ludmi preklinana neutronova bomba. Zabijaka vyklonime z drahy pomocou neutronovej bomby. Vo velkej vzdialenosti staci len nepatrna zmena uhlu letovej drahy a asteroid sa so Zemou minie este v bezpecnej vzdialenosti. Preco prave neutronova bomba? Ved ta bola vyrobena proti zivej sile!? Ta pri vybuchu zabije vsetko zive, ale infrastrukturu vobec neposkodi. Ale na tento ucel je predsa len najlepsia!
Velmi rychlo boli vyrobene styri sondy s neutronovou bombou, z ktorych sa mali najprv vypustit dve. V pripade, ak tieto nebudu dostatocne uspesne, tak bude pripravena k vypusteniu druha dvojica. Ale na to musia prve dve sondy odletiet s dostatocnym casovym predstihom, aby v pripade ich neuspechu bol este cas vypustit druhu dvojicu. Cela akcia prebiehala za medzinarodnej spoluprace. Najdolezitejsia cast sond - neutronova bomba - bola americkej vyroby a tychto "zachrancov Zeme" vyniesla na cestu k zlomyselnej planetke neuveritelne spolahliva ruska raketa Proton. Napriek spolahlivosti rakety boli sondy pravdaze vyrobene tak, aby v pripade ich nechceneho navratu na Zem boli bomby v bezpeci, aby nedoslo ku katastrofe. Ale teraz muselo fungovat vsetko uplne perfektne. Tu uz nebol cas na ziadnu "generalnu skusku". Pocitace vsak vedeli na zaklade vedeckych vypoctov vsetko dopredu nasimulovat.
Prvy Proton odstartoval z Bajkonuru rano 24. jula. Druhy ho nasledoval o tri dni pozdejsie. Obidva starty boli uspesne. Let sond prebiehal bez vacsich problemov. Vsetky dolezite casti sond boli zdvojene alebo strojene, aby v pripade zlyhania jednej suciastky existovala este dalsia suciastka, ktora prevezme jej "povinnosti". Keby nahodou zlyhala cela sonda, tak tam bola druha. Ani jedna sonda vsak nezlyhala, vdaka uz spomenutym technickym opatreniam. Bomby explodovali 14. maja roku 2000. Najprv v tesnej blizkosti planetky prva a potom v rozvirenom prachu po vybuchu prvej explodovala aj druha bomba. Obe explozie nastali vo vzdialenosti zhruba 250 metrov od planetky. Vybusniny mali silu ekvivalentnu styrom megatonam TNT. Na Zemi vladlo napatie. Keby sa nahodou planetka rozpadla, znamenalo by to pre Zem katastrofu este vacsich rozmerov ako mala byt ta povodna. Zem by zasiahol "ohnivy dazd z kozmu", ktory by bol este navyse aj radioaktivny. Nastastie nic takeho sa nestalo. Pocitacove simulacie mali pravdu. Planetka ostala cela a pozorovania ukazali aj to, ze sa vyklonila z drahy o potrebny uhol. Tento votrelec sa uz so Zemou nikdy nezrazi.
Je to neuveritelne, ale na Zemi vo chvili, ked jej hrozilo spustosenie dodnes este nevidanych rozmerov, nikde nepriebiehali vojny. Bojujuce strany na celej Zemi uzavreli mier alebo aspon primerie. V kritickej chvili sa ludia na Zemi naozaj zjednotili. Strnasty maj bol potom na celej Zemi najvacsim sviatkom. Strnasteho maja spolu oslavovali vsetci ludia na Zemi nezavisle od farby pleti, nezavisle od vieroviznania, nezavisle od narodnosti. Strnasty maj bol dnom vitazstva ludi nad vesmirom.
Otazka znie: Vedeli by sme sa vazne ubranit, keby nam hrozila smrt z vesmiru? A proti comu vsetkemu sa musime vediet branit? Predstavuju pre nas hrozbu len planetky alebo aj ine telesa? Co su to planetky (alebo asteroidy) ako vznikli a skade prichadzaju? Na to vsetko sa pokusim v tejto praci najst odpoved. Dufam, ze aj vy mili citatelia najdete v tejto praci odpoved na mnozstvo komplikovanych, otazok ktore vas trapia.